štvrtok, 25. decembra 2014

Namiesto vianočnej pohľadnice. Instead of a Christmas card.

Pesnička prevzatá od bigbítovej kresťanskej kapely Tŕne:
A song originally by the Christian bigbeat band Tŕne:

Pre sekulárnejšie ladené uši; z dielne mojej:
And for a more secular ear, my own:


Shine yellow star
shine in the dark
shine yellow star
shine in the dark

We need joy
we need love
we need light 
in the dark

Prajeme vám láskavé sviatky a svetlo do roku 2015.
We wish you gentle holidays and a light to the year 2015.

Inka, Agátka, Miriam a Rasťo

nedeľa, 14. decembra 2014

Matematicky presné


Agátka si spomenula na čaro plaviek, a tak ich teraz takmer denne nosí. Pred spaním však musia ísť dole. Minule to znelo takto:

Ja: Agátka, prosím ťa, vyzleč si plavky teraz na noc.
Agátka: Ja chcem spať v plavkách.
Ja: Agi, v plavkách nie je koži dobre, zhoršil by sa ti ekzém.
Agátka: Nie, chcem plavky.

ocko: Agátka, to je pravda. Vždy, keď som ja spal v plavkách, zhoršil sa mi ekzém.

V jeho čiro zelených očiach ani smietka neúprimnosti. Z matematického hľadiska je takáto implikácia nepravdivá jedine vtedy, ak podmienky úvodného výroku ("keď som ja spal v plavkách") boli splnené, no druhá časť implikácie splnená nebola, čiže spal v plavkách, no ekzém sa mu nezhoršil.

Otec... matematik.

utorok, 9. decembra 2014

Hmatové doštičky Montessori / Touch tablets Montessori

"When initiating the child into the education of the sense of touch, the teacher must always take an active part for the first time; not only must she show the child 'how it is done,' her interference is a little more definite still, for she takes hold of his hand and guides it to touch the surfaces with the finger-tips in the lightest possible way. She will make no explanations; her words will be rather to encourage the child with his hand to perceive the different sensations. When he has perceived them, it is then that he repeats the act by himself in the delicate way which he has been taught."
(Maria Montessori)

"Keď učiteľ dieťaťu predstavuje zmyslovú výchovu zameranú na hmat, na začiatku musí prebrať aktívnu rolu; nielen ukázať 'ako sa to robí', ale ešte konkrétnejšie, dieťa chytiť za ruku a viesť ju tak, aby sa povrchov dotýkala čo najjemnejších možným spôsobom. Robí to bez vysvetlení; učiteľove slová skôr povzbudzujú dieťa, aby rukou vnímalo rozdielne vnemy. Dieťa potom opakuje aktivitu samé - spôsobom, ktorý ho naučil učiteľ." 
(Maria Montessori, voľný preklad)


Je to možno aj prvýkrát, čo som pri aktivite Agátke cielene viedla ruku. Viem, že pre mnohých bude táto myšlienka šialene neprirodzená, no pokiaľ môžem, mám radšej ruky za chrbtom, než by som deťom chytila ruku a nasmerovala ich k riešeniu. Jednak preto, že chcem, aby svet objavovali vlastnými zmyslami, ale aj preto, že ich sústredenie a radosť z hry odrazu prudko klesne, keď sa spoľahnú na tú moju dvojicu rúk, miesto tej svojej.

Preto ten citát Marie Montessori z jej poznámok. Je to pre mňa zaujímavá výzva dieťaťu ukázať niečo, čo by bez mojej ukážky robilo inak, no čo ho vyzbrojí zručnosťou, ktorú potom samostatne môže využiť . Malým prštekom by samým asi nenapadlo prejsť po povrchu doštičky čo najpomalším a čo najjemnejším pohybom, no náš víchor Agátka si tento pohyb v priebehu pár sekúnd osvojila za vlastný.

U Marie Montessori je fascinujúce čítať jej vlastné sprievodné slová. Každý hrový materiál, ktorý navrhla, dlhodobo skúšala, používala, menila, až sa ustálila podoba, ktorej použitie mala do detailov premyslené. Priam s láskou píše o týchto dotykových doštičkách (voľný preklad): "Jemný pohyb dozadu a dopredu voľnou rukou, ktorá sa dostane do ľahkého kontaktu s povrchom, je výborným cvičením na rozvoj kontroly. Malá ruka, ktorá sa len pred chvíľkou umyla a vnorila do vlažnej vody, získava gracióznosť a krásu..."

Pred dotykovými cvičeniami viedla deti v Casa dei Bambini, aby si umyli ruky v studenej vode, utreli ich a na pár sekúnd ich vložili do vody o niečo teplejšej. Bol to iný svet. Studená voda, deti na ulici. Ťažko sa to celé predstavuje. Ale jedno podľa mňa zostáva - a to je to, že každé dieťa chce spoznať svet a je schopné vnímať detaily a oceniť ich. Otázka je, akú úlohu v tom máme zohrať my, ich dospelí...

  
1. dve kontrastné plochy - drsná (najzrnitejší šmirgeľ) a hladká (čistá doštička)
2. striedanie kontrastu (pásiky najdrsnejšieho kontrastu sa striedajú s čistou plochou)
3. škála (5 šmirgľových pásikov rôzne hrubého zrna), v obchode Farby Laky som strávila asi pätnásť minút ohmatávaním ich šmirgľov. Agátka zatiaľ tancovala na Metallicu v ich detskom kútiku. V ich ponuke som brala nie po sebe nasledujúce zrnitosti, no tak dva-tri stupne od seba vzdialené, aby bolo rozdiely naozaj cítiť.
 
4. Priraďovanie. Pre zmenu zelené šmirgle. Zatiaľ to na Agátku bolo priveľa. Ešte jej nie je príjemné prikryť si oči šatkou. Ale aktivita je jednoduchá, drevené doštičky s nalepeným šmirgľom rôzneho zrna, treba usporiadať do dvojíc podľa hmatu. Odkladám na neskôr.

5. Moje obľúbené - čo s tým ďalej? Včera sme si s Agátkou ľahli na zem a prstami sme prechádzali po všetkom možnom - po koberci, koži na predlaktí, na dlani, po duple, papieri, látke, šatách. Pripravila som jej aj košík s rôznymi látkami, ktoré sa tiež dajú priraďovať. Montessori deťom dávala farebné hodváby. Tu už sa núka tvorivosti otvorená brána.

This post is dedicated to the love and precision of Maria Montessori when it came to her learning material. She meditated on, experimented, changed, rebuilt the material until she was content and her method was clear in every detail. These are handmade touch tablets according to her description in her own notes. Two contrasting surfaces, then a scale of five surfaces, then matching game. There the door for creatvity opens and anything can be touched and perceived with the delicacy gained through the experience with tablets. Hands, silks, carpets, trees and grass. Let the beauty come!


utorok, 18. novembra 2014

Čitáreň v lese / Reading in the forrest


Postieľka, v ktorej nikto nespáva, lebo nám je nejako lepšie všetkým spolu. Vtáčiky, ktoré som plstila počas čakania na kontroly v tehotenskej poradni minulú jeseň a zimu. Štyridsať plstených guličiek ako moja večerná psycho(hygiena?) pri spiacich chorých dievčatách. Pavučinové biele šatky, ktoré už niekoľko generácií sprevádzajú našu rodinu. Hríbik a zmätený tučný medveď, ktorého Agátka striedavo oslovuje "bábätko" a "myška". Taška s krajkou po starkej na knihy, ktorá visí na boku postieľky, aby boli knižky po ruke. Tričká "Raised by wolves" od krásnej Janky z lesa. Nepodarilo sa mi dievčatá zachytiť v stave statickom, tak ich pramálo vidno. Sú to proste divé vĺčatá.

piatok, 14. novembra 2014

Chvíľočka / A moment

Ešte nikdy mi nebolo tak dobre, ako odkedy som mamou. Milujem toto obdobie života. Ale keď príde raz za čas deň, kedy zaspia obe deti a v byte nastane ticho a dokonca ma ešte Inka aj pustí z dojčenského zovretia, dychtivo vpíjam túto chvíľu. Bažím po akomsi "zabudnutí". Ani náhodou nie som ochotná túto chvíľu obetovať upratovaniu. Na chvíľu som tu len ja sama sebou. Dnes s horkou čokoládou a Yalomom. Predstavujem si všetky mamy, ktoré práve tiež dúfajú v chvíľku len pre seba a dúfam, že vládzete. Moja Katka, Zuzka, Lucia, Maruška, Danka, Jarmila, Veronka, Janka, Jana, Monika, Viki a mnohé premnohé ďalšie.

I love being mother, I've never felt better in my life. When both girls happen to fall asleep though, which rarely occurs, our home is so beautifully quiet all of a sudden. I feel I want to sink into the empty space and forget for a little moment. It's just me, such an unusual setting. And I wouldn't give up this moment for a tidy home! And my dear friends, fellow mammas are on my mind, hoping you are well and strong today.

Odvrátená stránka nízkych políc dostupných už aj mladšiemu súrodencovi. The low shelves reachable for children and their dark sides.

 
Irvin Yalom a horká čokoláda. Irvin Yalom and dark chocolate.

streda, 5. novembra 2014

Gombíky / Buttons

Obliekacie rámy sú jednou z najzákladnejších pomôcok, o ktorých Montessori píše vo svojich prácach (napríklad v Discovery Of The Child). Sú drahé a ako sa na Montessori kongrese spýtal môj spolužiak Pietro, načo by dieťa zapínalo gombíky na drevenom ráme, keď má košeľu?

Niečo na tom pravdy je. Samu ma to zaujíma a dychtivo pozorujem Agátku, jej hru a jej zručnosti reálneho života, aby som si v tom urobila jasno.

Jedno je isté. Gombíkové hračky nie sú nutné na to, aby sa dieťa naučilo zapínať a rozopínať gombíky. Niekedy je však schodná a príjemná cesta k detskej samostatnosti práve tá hravá. Hra vo svojej podstate je priestorom, v ktorom vládne dieťa samé. Keď sa mu podarí zapnúť hračkárske gombíky, je dobre. Keď sa mu to nepodarí, je to na ňom samom, či tým tresne o zem, alebo jednoducho zmení použitie gombíkov na mince a začne sa hrať na obchod a na neúspech zabudne. Možnosť zmeny témy odníma bremeno z "úlohy", zatiaľ čo, ak dám Agátke do košíka tri jej košieľky, riskujem, že ju celkom zjavný neúspech odradí.

My obliekacie rámy nemáme, hoci sa na ne chystám. Tu je ale výborná alternatíva, ktorá je pre detské pršteky ešte jednoduchšia. Je to opäť tip od Lucie. Podklad z látky (ja som šila z 3 vrstiev z nohavíc, Lucia použila filc). Gombíky a filcové krúžky, lístky a kvietky s dierkou na gombík. A podobným spôsobom zips, šnúrky, cvočky... Agátka sa s tým dvakrát zahrala a potom si išla do skrine zobrať sveter, ktorý si obliekla a pozapínala.

A v tom sa pre mňa dnes rozjasnila jedna pointa. Na hračke si vyskúšala, čo dokáže. Získala odvahu a dôveru v samu seba. V hre si overila, čo vie a potom sebaisto vstúpila do reálnych vôd. Bolo to prvýkrát, čo pozapínala všetky gombíky, nie len jeden alebo dva.

Pohľad na dieťa, ktoré práve zažilo, že dokáže niečo, čo ešte pred nedávnom len sledovalo robiť svojho rodiča, je dych vyrážajúci. Takže, Pietro, má to niečo do seba!

An alternative to the original Montessori Dressing Frames. Inspiration from Lucia. Likewise, zippers and hookes can be used. Agatka played with this button toy twice and then went to get her sweater. She did all the buttons for the first time. I am enchanted when I see her face after she has managed doing on her own something she had only been watching us, adults, doing for her before.

utorok, 4. novembra 2014

November

Nemám nič konkrétne na mysli. Sme už dlho, dlho chorí. Už aj my poznáme, čo je to byť chorí vo viacdetnej rodine, kde nádej z vyliečenia jedného člena znamená zákonite nejaký nový vírus u ďalšieho. A tak ďalej. Už sme boli aj na centrálnom príjme v nemocnici, aj na krvých testoch, tak si myslím, že keď toto celé pominie, život mi bude pripadať nesmierne prívetivý a ľahučký ako kokosová pena na torte.

I don't have anything specific on my mind to write about. We've been sick for too long, taking turns. When this is over, our regular life might feel as tender and light as the coconut cream on a cake. Hope this is our last sickness for now.

Impresionizmus detských dlaní na okne do ulice. Nevládzeme chodiť von. 
Window art by little palms that aren't strong enough to go and play outside.

Agátka tvrdí, že vie piecť v mrazničke. Toto sú jej koláčiky z jogurtu.
Agatka says she san bake in the freezer. Her yoghurt cookies.

Najlepšie sú hry, čo si vymyslia deti samé. Dierkovanie kartónu a vypĺňanie tvarov.
New games invented. Pinching cardboard and filling in the shapes.

Agátka sa nejako sama naučila ovládať fotoaparát. Odfotila nás a ja neviem prečo, ale mám pocit, že takto autentickú fotku mi ešte nikto nikdy neurobil.
Agatka has figured our camera out somehow and took some pictures. This might be my most authentic picture ever taken. Thanks.

Máme za sebou chvíle, kedy sme sa o tieto dve naozaj už báli. Snáď bude teraz už len lepšie a lepšie.
Better times ahead. We are thankful not to be worried about these two anymore.

štvrtok, 23. októbra 2014

Teraz / Now

Cnie sa mi za lesom. A z čírej potreby zmeny (a aj posúvajúceho sa vkusu) dievčatám pripravujem lesný čitateľský kútik. Je to banálne, no zmeny v interiéri mi dodávajú pocit sviežosti. Radšej sa na to ale nepýtajte môjho muža, ktorý vyhľadáva stálosť a istotu.

Zatiaľ rozpracovaný vankúš zmäteného medveďa a mäkkučký hríbik.

I miss forrest. And I also need changes around me, it makes me feel fresh, so I'm working on a forrest reading corner for the girls in our home (oh SO far from a real forrest...). 

The Soft Mushroom and The Confused Bear (a pillow to be) so far:



"Nemôžeš sa celý rok rovnako obliekať!"

Po Inkiných vysokých horúčkach nám dobre padlo pár teplých dní na začiatku týždňa, počas ktorých som sa cítila ako na jar - znovuzrodená a plná nádeje. V lesíku sme stretli veveričku aj ďatla, straky nám ledva uvoľnili cestu cez chodník, také boli sebavedomé. Takmer som uverila dojmu, že je apríl, že už bude len krajšie a krajšie.

A tak som si spomenula na jeden rozhovor s mojím otcom z konca mája:
Ja: Ako rýchlo prišlo to leto. Ešte predvčerom bolo chladno.
On: A hneď bude po ňom! Už len jún, júl a august.


Počítajúc na prstoch vystihol podstatu stredoeurópskeho podnebia v jeho trojmesačných sezónach. No prišlo na jeho slová. Počas ochladení v auguste na mňa niekoľkokrát veľavýznamne pozrel a povedal: "A je po lete!"

Okrem jeho schopnosti v každej situácii rozpoznať aspoň kúsok tragédie je to však tiež nesmierne láskavý muž, otec a deduško. Pochádza od neho tiež veta z nápisu tohto príspevku.


Koniec ódy na môjho otca. Vlastne je nám teraz nejako ťažko, tak je tiež ťažké písať na blog. Sme unavení z chorôb a ekzémov, slabého spánku a neexistujúceho času na psychohygienu. Ale je nám aj veľmi pekne.

"Som egelitná," znie tu takmer každý deň, keď sa Agátka vyfintí do nejakých šiat a v zrkadle vidí svoj elegantný odraz. Skúša si zapínať gombíky. Jej záujem o obliekanie sa však pomaly vytráca a tak tu je ešte jedna labutia pieseň - magnetická obliekacia bábika. Je totálne amatérska, ale veď si nakreslite svoju, aj tak sa deťom najviac páčia kresby ich vlastných rodičov.

obliekacia bábika na stiahnutie (2xA4)

Pri lepení na magnetickú fóliu ma prekvapili polarity. Treba šaty aj dievčatá nalepiť orientované jedným smerom, lebo inak spolu nebudú držať. Najľahšie je prilepiť na fóliu nerozstrihaný kúsok pokresleného papiera a z neho následne vystrihnúť jednotlivé šatočky. Kresby si môže drobček vyfarbiť. Agátke som ešte dorobila aj látkové doplnky. Nech sa páči. A nech je dobre aj vo vetre. Nemôžeme sa predsa celý rok rovnako obliekať!

 

nedeľa, 19. októbra 2014

Montessori mornings (8 mesiacov/8 months)


Montessori musela byť veľmi sústredená a vnímavá žena. Pri čítaní jej slov často žasnem nad tým, koľko detailov si dokázala všimnúť a ako sa nebála jednoduchosti a čistej krásy. Snehu. Piesku. Dreva. Vetra. Šepkania.

Zmyslový materiál, ktorý vychádza z jej pedagogiky je tiež taký. Minimalistický. Striedmy. Orientovaný na prácu s detailom a možnosť nerušeného opakovania, ktoré vedie k upevneniu zručnosti. Ponúkla dieťaťu niečo jednoduché a potom už dala ruky preč, pretože bola presvedčená, že dieťa má v sebe všetko potrebné na to, aby sa rozvíjalo.

Za ostatné dva mesiace Inka často vstala skôr, než Agátka. V rannom svetle a tichu sme spolu sedávali na koberci a hrali sa s týmito hračkami - dokonalými vo svojej jednoduchosti. Niektoré sú inšpirované Montessori priamo, iné nepriamo.

Cez deň je Inkinou hlavnou učiteľkou o rok a pol staršia Agátka a to je náramné, ako by bola povedala moja starká. A je to divočina. Ale ráno, keď svitá a Inka sa na mňa so žiariacimi očami pozerá, je to náš čas, kedy sa dotýkame jednoduchých hrán a prírodného materiálu, vkladáme dnu guličky a prehrabávame sa v gaštanoch. A zažívame radostnú blízkosť.

The simplilcity and beauty of the Montessori sensory material surely reflects Montessori's own ability to sense and observe details and pure beauty of natural structures and shapes, the courage to be quiet and patient and to respect every child.

Inka has been granting me with early mornings for the past two months. The sun rising, the quiet home and the possibility of being together focused and alone have been magical. We always chose the simple Montessori toys (and some different simple ones) in such mornings as they fit in this peace so well.



Z krabičiek zameraných na vhadzovanie a pochopenie stálosti objektov je najvhodnejšia pre takéto malé dieťatko krabička s táckou. My máme iba krabičku so zásuvkou, no Rasťo jej dorobil vnútornú šikmú plošinku, po ktorej sa loptička vykotúľa von. Zásuvka aj dvierka sú ešte pre Inku zložitým medzikrokom. Momentálne sa zaoberá vhadzovaním predmetov a ich hľadaním.



otváranie a zatváranie / open and close

utorok, 7. októbra 2014

Montessori valčeky.

Maria Montessori nevnímala detstvo len ako prípravu na dospelosť, ale ako obdobie, ktoré má svoje vlastné zákonitosti a zmysel. Lesley Britton sumarizuje jej pohľad nasledovne:

Všetky deti majú 'absorbujúcu myseľ'. Učia sa s ľahkosťou, akoby nasávali svoje okolie, zákonitosti a súvislosti v ňom. Táto vnútorná kapacita k rýchlemu učeniu trvá približne do 6 rokov.
Všetky deti prechádzajú senzitívnymi obdobiami, počas ktorých sú pripravené osvojiť si zručnosti v konkrétnej oblasti prirodzenejšie, než počas iných období života. Táto senzitivita sa po skončení obdobia už nevráti.
Všetky deti sa chcú učiť.
Všetky deti sa učia cez hru a prácu.
Učia sa používaním svojich rúk, tela a zmyslov. Učenie prebieha zvnútra a nie naopak, cez vonkajšie vedenie.
Všetky deti prechádzajú štádiami vývinu, ktoré majú svoje špecifiká. Mení sa ich vedomie a zameranie, rovnako ako aj spôsob, akým sa učia. Dieťa samé svojími záujmami a prejavmi identifikuje svoje vývinové potreby, ktoré podliehajú univerzálnemu vývinu človeka, no majú aj individuálne odtiene. Pozorovaním dieťaťa môže dospelý rozpoznať tieto potreby a podporiť dieťa vo vývine.
Všetky deti chcú byť samostatné, nezávislé. Skutočne. Chcú byť nezávislé a dôstojné bytosti schopné voľby, úsudku a konania.

Agátka sa teraz hráva s krásnymi mini-valčekmi z montemama (Ďakujeme!). Montessori o nich napísala: "Valčeky patria medzi prvé predmety, o ktoré dieťa v našej škole prejaví záujem... často vidíme, ako si ich odnesie do súkromia v strachu pred neželanou pomocou."

To, ako popisuje Montessori valčekovú aktivitu, je nádherné.
"Dieťa.... najprv skúša... nedokáže mu uniknúť prípadné chybné umiestnenie... je rozčúlené, jeho myseľ je naplno zamestnaná problémom, ktorý túži vyriešiť...dotýka sa malých držiačikov, hmatom a pohľadom porovnáva priehlbiny s valčekmi... opakuje opäť a opäť celý proces, kým valčeky neumiestní správne... vtedy sa triumfálne usmeje."

Ani zmienka o dospelom. A väčšinu celého hrového procesu zapĺňa chybne umiestnený materiál, ktorý dieťa postupne napráva! Chcem tým povedať, Montessori videla obrovskú hodnotu v tom, že dieťaťu vojde do cesty výzva - chyba, ktorú zbadá aj napraví samé. Montessori s chybami rátala, vítala ich. Úlohu dospelého videla vo vnímavej prítomnosti a prípadne v prezentácii aktivít, no nie v korekcii, či pomoci s aktivitami.

To, ako prostredím a svojím prístupom formujeme myseľ dieťaťa, definuje z veľkej časti celý jeho budúci rozvoj. Už teraz vidím akési plody trpezlivej práce na prostredí, ktoré Agátku obklopuje. Bez vyzvania si na stôl rozprestrela podložku. Valčeky sa rozhodla vybrať úplne všetky. Po jednom ich uložila, prípadne opravila a po dokončení aktivity valčeky aj s podložkou odložila naspäť do poličky.


Nie vždy sa to zdá, ale deti naozaj absorbujú každú našu snahu o trpezlivosť, krásu, zmysluplnosť a poriadok. Každé dobré slovo, pohladenie, povzbudenie k samostatnosti, pokojne utretá mláka a prekonanie samých seba, sa zapisuje do našich detí, ani nevieme ako.