štvrtok, 28. mája 2015

Zo záhrady do postele


Dnes po inšpiratívnej návšteve u krásnej Radany a jej 37 týždňového bruška (Ďakujeme Vám!), som myslela, že by dievčatá mohli od únavy s ľahkosťou zaspať. Niekedy mi to nedá a pýtam sa, či by naše deti lepšie spali, keby sme neboli takí strašne "vnímaví" rodičia, čo rešpektujú ich potreby dojčenia, spánku a blízkosti. Vedela by Inka prespať sama viac, než svojich 10-20 minút, keby som ju odmalička dávala spať za mreže postieľky a kojila každé tri hodiny?

Dnes to opäť nešlo, nechcela sa kojiť, nechcela zostať ležať, plakala, hnevala sa, chcela sa hrať so spiacou Agátkou, až sme skončili každá v inej miestnosti. Ja pri figách v čokoláde, ktoré Rasťo dostal pri maturitách od nejakého študenta a Ina v obývačke.

Po horúcom čaji a alkoholických figách som s novou silou išla pozrieť na moje druhorodeniatko a takto som ju našla:
 

A tak som si sadla doprostred vyzutých topánok a zvlečených svetrov a pozerala som sa na ňu. A ona si doniesla milovanú matriošku a vežu ku mne. S červenými očami od únavy, no so šťastným úsmevom si sadla a pokračovala v hre.

A ja som si po dvestýkrát povedala, že som to opäť raz neodhadla. Po náročom doobedí nebolo najdôležitejšie zaspať, ale ešte sa pri hre upokojiť, vyhrať všetky tie podnety.  A ja sa to asi naučím, až keď deti odrastú a nebudú to potrebovať. Alebo to zachráni zázračné čajové sitko. Čas druhého uspávania, 12 sekúnd (bloggerská idylka trvajúca do prvého prebudenia a kojenia, 9 minút).

utorok, 26. mája 2015

štvrtok, 21. mája 2015

5 dní / 5 days

Vrátili sme sa s dievočkami z chalupy a nejako sa nám nedarí zaradiť sa späť. Uvažujem, čo z neabmicióznosti a jednoduchosti kopaničiarskeho života by sa tu dalo aplikovať.

Cez vzdialené okná, škáry a ploty som dievčatá s hrdosťou pozorovala v ich samostatnosti. Potom som otvárala náruč, keď sa vracali (s plačom). Keď sa Agátka za krk snažila vytiahnuť Inku na lanový most, alebo keď sa Inka pokúsila objímať s kopaničárskym psom Ringom.

Coming back home from village doesn't feel right this time. I keep asking what could I change here to make our life a little more like the one we live there, simple and with no big ambitions.

To watch the girls from distance, letting them move around independently and welcoming them back (crying) when their independence has hit its limits (like the one when Agatka tried hard to pull Inka up on the rope bridge, or the one when Inka tried to hug lovingly the rough village house Ringo).




piatok, 15. mája 2015

O čom vlastne to Montessori je? - O priestore + Giveaway

"At anty particular moment a child is attracted to the object that corresponds to his greatest need at the time." 
Maria Montessori, The Discovery of the Child (krásna kniha, teraz dá sa kúpiť aj za 0,67£)

Občas sa ma niekto spýta takú tú širokú otázku, poznáte to: "O čom je vlastne to Montessori?", na čo ja stíchnem a zahmlí sa mi zrak. Chcelo by to spísať nejaký abstrakt na takéto situácie.

Skúsim postupne napísať niekoľko myšlienok, ktoré sú v prácach Marie Montessori zásadné a ktoré nejakým spôsobom zapadajú do nášho momentálneho rodinného života a sú preto pre mňa živé. Živých je aj veľa iných tém, ale najviac ľudí sa pýta na Montessori, tak o tom sa dobre píše.  

Ale inak z cesty, poznáte Meredith Small? To je dačo živé!

V knihe, z ktorej je citát na začiatku tohto blogu, má Montessori jednu kapitolu, ktorá je pre mňa priam emocionálna, pretože rezonuje s tým, ako vnímam priestor okolo seba, domov a svet. Viem, že nie všetci tento priestorový rozmer vnímajú tak intenzívne, ale pre mňa je náš domov úplným stelesnením vecí, ktoré sú inak zraku neviditeľné. Chaos vnútri, chaos vonku. Priveľa vecí, vnútorná únava z priveľa diania. Potrebujem voľný priestor, možnosť nadýchnuť sa a hýbať sa, potrebujem krásu, ktorá je striedma a vyníma sa... rovnako okolo seba, ako aj v prežívaní.

Montessori dômyselne budovala priestor a aktivity pre deti v Casa dei Bambini podľa štyroch atribútov:

1. The control of error - Kontrola chyby
Od narodenia sa dieťa vie a chce učiť, ako svet funguje. Intuitívne vníma javy a štruktúru svojho domova. Absorbuje a hoci ešte nechápe, prečo visiace objekty nepadajú a prečo knihy majú svoje miesto v polici, prijíma pozorované za svoje. A tak rodič vytvára príkladný mikrosvet, ktorým ilustruje hodnoty a dianie vo svete, či už ide o fyzikálny charakter existencie alebo o rešpekt, lásku, poriadok a krásu - cez starostlivosť o ľudí, prírodu a domácnosť. Pokiaľ prostredím konzistentne komunikujeme tieto hodnoty, dieťa sa ľahko naučí, kedy nastala chyba, kedy sú kvety zvädnuté, kedy temperové farby vyschli, pretože zostali bez vrchnáčika, kedy je škvrna na zrkadle a najmä, čo s tým ono samé dokáže urobiť. Naučí sa, kde je krhla, handrička a ako si pripraviť po maľovaní farby na opätovné použitie. Jeho prostredie sa tak stáva jeho informátorom a inštruktorom.
 
2. Aesthetics - Estetika
Vnímanie krásy je subjektívne, a tak je to naozaj dobre. Pre niekoho je plast neprijateľný, niekomu inému je prírodný minimalizmus cudzí. Podstatné je, aby prostredie pozývalo dieťa k tomu, aby sa v ňom hýbalo, tvorilo a používalo ho - tak, "ako v prírode farebné kvety priťahujú hmyz". To sa týka hračiek, zmyslového materiálu, ale aj celého prostredia, ktoré dieťatko obklopuje.

3. Activity - Aktivita
Krása, ktorej sa dá dotknúť, umožňuje dieťaťu naplno sa ponoriť do aktivity. Vracia sa k nej, zamestnáva jeho motoriku a pomáha mu sústrediť sa naplno, nielen povrchne prechádzať od jedného predmetu k druhému. Nie je teda ani tak podstatné to, čo "robí" táto hračka, ale to, čo s tou hračkou môže robiť dieťa. Opäť tu nejde len o hračky, ale o celé prostredie. Ako pripraviť domov pre dieťa tak, aby ho mohlo čo najsamostatnejšie a naplno využívať?

4. Limits - Limity
Marii Montessori sa zdalo, že tomuto bodu ľudia nerozumejú. Neplatí, že čím viac podnetov dieťaťu dáme, tým bude šikovnejšie. Práve naopak, dieťa, ktoré je zdravé, nepotrebuje prebúdzať mnohými novými podnetmi, ale potrebuje skôr pomocnú ruku v tom, ako si to, čo svet ponúka, zatriediť a jednotlivo naplno precítiť. Občas ma mrzí, že sa naše dievčatá takmer vôbec nehrajú s hračkami. Viac ich baví niečo vytvárať, variť alebo jednoducho sa hrať v piesku - čo je skvelé. Občas im vyrobím nejakú hračku, ale aj tej venujú len zlomok svojho času a potom sa vrátia k tomu, čo robia najradšej. Vnímajú svet taký, aký je vo svojej každodennosti... alebo tvoria. A tak mi pripadá táto myšlienka o kvantitatívnom obmedzení úplne na mieste. Na niekoľkých stabilných miestach na nízkych policiach sa snažíme premieňať hračky a materiál podľa toho, čo si dievčatá vyberajú.

No a možno najdôležitejšie zo všetkého je nebrať to celé príliš vážne. Samozrejme, že Inkine stravovanie je dekadentné a v kuchyni je zem večne pokrytá tým, čo si netrafila do úst. (Tiež mi je jasné, že keď Agátka stretne ružové trblietky, prahne po nich viac, než po bielej bavlne.) Ani neumývame okná, lebo si na to s nimi dvomi netrúfam. A jasné, že nám už vychla trištrvrtina fixiek a pätina temperiek. Aj niektoré kvety nám zhnili a zoschli. Ale tiež si myslím, že čím ďalej, tým toho zvládame viac a krok po kroku prispôsobujeme náš domov deťom. Chcela by som, aby to šlo rýchlejšie, ale jednou z mojich hodnôt je, že život je proces a verím, že naša vlastná nedokonalá, no vyvíjajúca sa domácnosť, to dievčatám tlmočí.

Toto sa nám pre moju veľkú radosť podarilo, ako nás jar zavalila svojím štebotom:

Mala som obavu z toho, aké to bude mať šaty zavesené von zo skrine, ale na nič lepšie sme neprišli. A funguje to parádne. Dievčatá presne vedia, kde nájsť svoje šatočky, obidve na ne dočiahnu. Inka sa ešte učí a Agátka plne využíva svoju garderóbu. Prvýkrát má možnosť sama si šaty vešať na vešiak.


Zrkadlo a vešiačiky na hrebeň, kefky, nožničky a uterák v kúpeľni. Veľmi sa z toho teším. Ocko pripevnil, ja som drôtovala.

A s tým súvisí dnešný GIVEAWAY. Maličké drôtené háčiky inšpirované tradičnou slovenskou spotrebnou tvorbou. Do giveaway sa môžete zapojiť jednoducho tak, že napíšete koment na tento príspevok. Môžete napríklad napísať ako to s priestorom, v ktorom žijete, máte vy. Prosím, nemusíte byť matka troch, dvoch ani jedného dieťaťa. Zapojte sa, budeme sa tešiť. Dva medené háčikové rámčeky tu na niekoho čakajú.


Giveaway zatvoríme v nedeľu, 24.mája o 22:00 a dvoch výhercov náhodne vylosujeme.

štvrtok, 14. mája 2015

utorok, 5. mája 2015

Hodiny / The clock


Keď som u našich na návšteve, ňúram sa v ockových voňavých zásuvkách. Najmä v tých, v ktorých má odpadové kúsky dreva rozmanitých tvarov a príbehov. Našla som tak aj takýto kruh. Môj otec síce občas zalomí rukami, že "ach, všetko musíš nejako využiť", ale skryte je asi rád (že ich nasledujem) a rovno mi zatmelil všetky vady a diery. Ďakujem!

Drevené odrezky podlepené magnetickou fóliou a večer strávený vo vôni horiaceho dreva s vypaľovačkou do dreva z LIDLa. Čísla sa umiestňujú na ciferník podľa vzoru naozajstných hodín, ručičky sú na hranie sa. Deti sa potešili a ja som zostala zaskočená, lebo to bol spontánny nápad, čo rýchlo a dobre prebehol.

Made so easily and quickly that it surprised me! Round wooden board I found in one of my dad's drawers (containing material that remembers better days yet still hopes for even better future), pieces of wood, magnetic foil. The numbers are attached magnetically according to a real clock.


sobota, 2. mája 2015

Zmysly / The senses


Maria Montessori s vášňou a často opakovala, že dieťa sa počas prvých šiestich rokov života nachádza v absolútne jedinečnom období života. Absorbujúca myseľ bez námahy nasáva svojou plasticitou všetko, v čom sa pohybuje. Okolo troch rokov je potom pripravená vnemy začať triediť, porovnávať a dávať im aj veľmi detailné konkrétne pomenovania. Agátka práve vstupuje do tohto druhého obdobia. Doteraz ju triedenie, ale ani priraďovanie nikdy nezaujímalo. Som zvedavá, kam ďalej smeruje.

Nedávno sme sa začali trochu viac sústrediť na vône okolo nás. Korenia, bylinky, dážď, kvety. Dokončila som konečne aj čuchové dózičiky. Tie pravé sa dajú kúpiť napríklad tu na montemama.


Keď čítam pôvodné texty Marie Montessori, fascinuje ma, koľko detailov vedela vnímať na živote a aktivitách. Celé hodiny a dni pozorovala deti v Casa dei Bambini a následne o tom dlho uvažovala. Pozorovanie a vycibrené vnímanie pokladala za nesmierne dôležité. Bez schopnosti rozpoznávať zmyslami detaily by nikto nemohol robiť svoje remeslo, ani oceniť umenie a krásu. Ale ani byť prítomný vo vzťahu s druhým človekom, ozýva sa vo mne.

Sú to práve naše zmysly, ktoré nás prepájajú s okolitým svetom a ľuďmi v ňom. Prajem si, aby naše dievčatá vedeli s otvorenou a plne sústredenou mysľou počúvať, hľadieť, ovoniavať a dotýkať sa sveta okolo seba. Aby finálnym súdom nedali vojsť príliš rýchlo. Aby v rozhovore s druhým človekom počúvali pozorne, kým nepovie všetko, čo potrebuje. Aby vlastné reakcie nepostavili vyššie, než to, čo počúvajú a pozorujú.

Kým ich bytia absorbujú všetko, čo robíme, sme to my, kto potrebuje byť tými pozornými poslucháčmi a pozorovateľmi. A pre ne zatiaľ túžim vytvárať príležitosti v ktorých sa môžu s týmto krásnym svetom spájať cez svoje zmysly naplno, sústredene a jemne. Raz budú vedieť načúvať nielen spevu vtákov, ale aj druhým ľuďom.


Maria Montessori deeply desired to highlight the importance and uniqueness of the first 6 years of human life. The Absorbent mind effortlessly learns from its surroundings. This hunger for learning will never come back once the brain loses its plasticity after the early development.

When reading Montessori, it always fascinates me, how much detailed she saw the life and activity. She spent hours and days observing and thinking. Observer, that she was. And she believed it is of utmost importance to make the senses so delicate that they can guide person in the daily tasks and appreciation of the world around.

Observing. What rises in my mind is my hope for our girls not only being able to observe their surroundings, but people around them as well. Without the need to jump in a quick verbal production, I want them to be able to listen. Without fast judging, I hope they will enjoy watching what other people do.

For now, as their mind absorbs everything I do, I remind myself I need to be the patient and attentive listener and observer. For themselves, it is time to enjoy all this beautiful world has to offer and I want to create many opportunities for them to get in touch with it through their eyes, through their noses, ears, hands and mouth. It is their time now.

After a long time I finally finished our smelling bottles. Here in Slovakia, they can be bought here at montemama. At almost 3 years old, Agatka is now ready to sort all those stimuli she has gained since birth, finding the connections, delicate differences and specific names for all of it. Besides giving her this toy, I try to keep in mind the natural scents our home has to offer, especially spices, oils and herbs in our balcony garden.