streda, 29. júla 2015

Príhody s Ginou / Gina times

Vždy, keď má Agátka nejaké tematické obdobie, hovoríme si, že to určite musíme zdokumentovať. Napríklad, keď sa dvadsaťkrát denne prezliekala do tých výborných kombinácií. Alebo keď si balila všetko do balíčkov a my sme ich večer rozbaľovali a nevedeli sa nadýchnuť od smiechu.

Napriek pocitu, že to trvá večne a že už viac šiat neodložím alebo viac balíčkov nerozbalím, tie obdobia vždy zrazu pominú a my by sme si priali znovu to môcť vidieť. A povedzme si úprimne, nezdokumentovali sme si to.

Teraz je pre ňu takou témou Gina. Číta sa to Gina. Je to jej imaginárna kamarátka, ktorá ochotne vstupuje do hry vždy, keď Agátka niečomu nerozumie, nevie sa s tým vysporiadať, alebo jednoducho je to praktické.

Tento príspevok je pokusom o uchopenie si tejto spomienky.

 Ginin portrét Agátka prilepila na dvere uprostred bytu. Gina's portrait hanging on the door in the center of our home.

Téma smrti sa opäť raz objavila, keď sme na chalupe pochovávali mŕtvu myš bez hlavy:
"Ale Gina zomrela a potom sa znovu narodila a už je zdravá."

Keď dostala nejakú sladkosť a navrhli sme, že by sa s niekým mohla podeliť. Napríklad s kamarátkou alebo so sestrou.
"ÁNO!! Podelíme sa s Ginou. Nie nie, Inke už nezostane. To je mi ľúto, Ini..." (hladká Inku empaticky po líčku).

Keď niečo nemôže zjesť.
"Ale Gina môže kravské mlieko! Áno (s obrovskou nádejou a prajnosťou v hlase), ona už má štyri roky a už môže mlieko! Dokonca aj maslo!"

"Aj Gina má v brušku bábo! Narodí sa jej Gino, Bina, Zina, Dina a ... a ... Vena." (nuž, štvorročnej Gine prajem veľa síl)

Ach, tak rada by som si toho pamätala viac. Predvčerom nastal obrat, kvôli ktorému mám pocit, že obdobie Giny sa schyľuje k záveru. Zrazu povedala "Ja som Gina." a dnes povedala niečo podobné.

Schopnosť dieťaťa nájsť si svoje spôsoby vyrovnávania sa so svetom sú fascinujúce. Ich reziliencia a vnútorná sila pri všetkých tých nárokoch a rýchlosti ich vývinu, je obdivuhodná. Myslím, že pre Agátku bola Gina skrytým alteregom, ktoré veci zvláda a má ich tak, ako by chcela.

Zdá sa mi, že čoskoro už Ginu nebude potrebovať. Alebo prídu ďalšie veľké otázky a Gina sa vráti.



Agatka used  to be passionate about changing her outfits. Then (or was it before?) she would pack and wrap things up in bags and packages all day long. Packages containing many little items wraped in paper, respectively.

Although those passions made us nuts, they just ceased and we regret not having enough pictures and memories of it.

This post is my attempt to keep a memory of another big topic - Gina. Gina (read Geena) is Agatka's imaginary friend who steps in whenever Agatka needs her, or has trouble accepting or understanding something.

Like death. After burying a headless mouse during vacation, she said "But Gina died too and then she was born again and she didn't hurt at all."

Or concerning her diet. "Gina can eat milk! She couldn't either but now she's four and she can! Even butter." Hear the huge hope and joy in her voice please!

"Yes, I will share this cookie! With Gina. No, no, Inka, there is none left for you, I'm so sorry..." (sympathetic tone and a hug to her little sister)

"Gina is pregnant too, mommy! She will have Gino, Bina, Zina, Dina and ... and ... Vena." (what a mom, at only four years old)

I think this period is coming to its end though. She said "I am Gina" twice these days and so the roads connect. Her imaginary friend, perhaps an alterego who manages things well and whose life is according to her wishes. Agatka who created her own instrument of resilience - her own Gina. The vast world, the big questions, their own deveopmental challenges. These little children do know how to do it all.


piatok, 24. júla 2015

Deväť a desať/Nine and Ten

V Bratislave je šialené teplo. Človeku sa ťažko bdie aj spí. Deti sme dnes chystali do postele, keď vyšla nová "keška". Skrýša v hre geocaching. Agátka s Rasťom a jeho bratom sa nadšene vychystali, Agátku Rasťo pritom nechtiac zrazil na zem. Osušili sme slzy a Agátka si rýchlo nasadila späť slnečné okuliare a sandále, akoby nič. Moja otázka, či si ide so mnou čítať do postele, vyznela smiešne. Ale to, že unavená, ešte ani nie 18 mesačná Inka, v tielku a nohavičkách pripravená na spánok, sa zavesila na Rasťa a mne nadšene kývala na rozlúčku, ma tu zanechalo bez slov.

Tak si  tu sedím sama v tichu, unavená zvnútra i zvonka a samozrejme, že si vychutnávam to prázdno. Vo mne je plno už 12 týždňov, a tak chvíle, kedy som akože sama, patria myšlienkam na to, čo je pred nami.

Neviem počas týchto dní celkom nájsť odhodlanie písať sem, pretože takéto rozryté útržkovité myšlienky sú čitateľné viac mne, než niekomu inému. Tá deviata a desiata ruka, hoci nenápadne, no predsa roztočila môj život, náš život. Tak to má byť. Ostatné musí ísť bokom.

Strávili sme teraz dva týždne na chalupe, pár dní aj s našimi a so Samovcami. Bolo to krásne byť takto pár dní s vami. Objímame vás a chýbate.

Na chalupe sme videli štyri lastovičie mláďatká ako sa postupne naučili lietať. Je to téma môjho materstva a ja si stále pripomínam a silno prežívam, aké je to krásne stávať sa nepotrebným.

The weather is so hot that both being awake and sleeping feels difficult. The girls were ready for bed when a new geochache appeared on the map and my husband Rasto jumped up followed by the freshly awakened Agatka and Inka to go for it. Ina, not yet 18 months old even waved me a merry goodbye when I proposed to go to bed together to be breastfed. (Should I ask for more new geocaches?)

So I'm left here with my thoughts and tired body, blessed by the new gift of 12 weeks now. The ninth and the tenth hand in our family are hidden, yet they've been spinning my world these weeks. It is good, all the other things are less important. My thoughts are all over place and I have trouble posting though.

We've spent two beautiful weeks in my parent's village house. We had a chance to watch four baby swallows learn to fly and leave the nest empty. It is the central theme of my motherhood and I remind myself and love the fact that I am slowly, but undoubtedly becoming unnecessary.

We're sending our love to Prague to our dear ones, thanks for the precious days together.