Emi, pozri!

Ahoj Ema, boli sme ešte pár dní na chalúpke a dokončila som naše mozaiky. Veľmi som na Teba celý čas myslela, že by som to radšej dokončovala s Tebou. Tak som Ti to aspoň nafotila, aby si videla celý proces až do konca. Prepáč, že sme to v júli spolu nestihli. Brucho a bábätká. Veď vieš.

Mozaiky som si položila na stôl „dole hlavou“. Pamätáš, že sme ich zafixovali lepiacou páskou, že? Pekne držali pokope, počkali na mňa v dielni. Dede ich odložil do krabice, aby sa im nič nestalo.

Ku stene lepíme tie mozaiky cez takúto sieťku. Drží to celé pohromade a malta, teda lepidlo, sa pomedzi ňu pekne prepchá do každej štrbiny.

Vystrihla som sieťku na každú mozaiku.

Potom som si v tejto nádobe špachtlou namiešala lepidlo. Je to vlastne taká murárska maltička, prášok a voda. Zasychá celkom rýchlo a potom je už úplne pevná. Tak som sa ponáhľala a dávala som pozor na prsty. Inke sa páčilo v tom mágať, ale potom to vždy bolo treba rýchlo umyť. Ešte, že tam bola Babi.

Keď som naniesla lepidlo na zadnú stranu mozaiky, pričom som sa snažila, aby vošlo do všetkých škár, priložila som na to tú sieťku. To bolo občas ťažké trafiť. Špachtlou som sieťku povtláčala do malty.

To lepidlo sa má nechať päť minút „zavädnúť“. Kým som dorobila všetkých päť kvietkov, už som radšej utekala s nimi ku stene.

Tam som mozaiky popritláčala na stenu. Babi ma zdiaľky navigovala, aby boli rovnako vysoko. Inka „akože pomáhala“. Keďže už ledva držala oči otvorené, išli sme si hneď potom ľahnúť.

Keď sme sa o pár hodín zobudili, lepidlo už bolo úplne zatvrdnuté. Ja som radšej, keď je trošíčku mäkké, lebo špáry sa tak ešte dajú zahladiť, ale na tej stene to nie je až tak dôležité. Na mozaike mačky bolo treba dávať väčší pozor, aby sa niekto na nej neporezal, ale tu nad záhradkou lozia akurát tak chrobáky a tie sa neporežú.

Odlepila som lepiacu pásku a hrozne sa mi páčila. Tak som Ti cez ňu čo-to pofotila.

No a takto to celé vyzerá. Dede povedal „To je krásne, ďakujem!“ Aj babinke sa to páčilo. Takže sa nám podarilo niečo dobré. Prečítaš to prosím Ťa aj Hanke? Myslím, že jej mozaika je ten biely kvietok. Tvoj je tulipán a modrý kvet v strede. Mozaiky medzi oknami robila Agátka.

Tak teda budúce leto sa pustíme do niečo väčšieho, čo ty na to?

Minifarma

Jedno z mojich najobľúbenejších miest, kam ísť s deťmi, leží na okraji dedinky Lubina na staroturanských kopaniciach. Objavili sme ho pred dvomi rokmi. Vtedy pôsobilo ako rodinné gazdovstvo, ktoré milí majitelia otvorili občasným návštevníkom. Doteraz sa cítim poctená tým, ako nás mimo návštevných hodín domáca pani zavolala dnu, keď nás zbadala nakúkať cez plot na miniatúrne kačičky. Cítila som sa ako na návšteve.

Keď sme sa vrátili toto leto, klesla nám sánka. Rodinná farma sa rozrástla, služieb pribudlo a v areáli nás vítali brigádničky v sviežich zelených rovnošatách. Vodili deti na koňoch, rozdávali im krmivo pre zvieratká, volali dievčatá kŕmiť teliatko Elišku a roznášali občerstvenie oddychujúcim rodičom.

Služieb pribudlo, no aj tak som sa opäť cítila ako na návšteve. Na ohradách svietili podivuhodné nápisy "Vstup dp tejto ohrady povolený", smelé minikozičky a moje obľúbné miniovečky jedli dievčatám z dlane a ani dredy, či polmetrový vrkoč nás nevytiahli z oslnivého tieňa absolútne štýlových lám.

Spolu si tam žije okolo 100 zvierat. Minisrnka, minikačičky, miniprasiatka, perličky, ale aj obrovský írsky vlkodav Amor, vyšší než poníky na farme.

Naše dievčatá takmer denne spomínajú na to, ako "jazdili" na koníkovi Sniežkovi a ja doteraz myslím na to že som asi nezažila iné miesto, kde by sme sa cítili takto vítaní.

"Našim zámerom nie je vytvoriť ZOO, kde sa deti pozerajú na zvieratá cez mreže. Našim zámerom je umožniť deťom, aby sa mohli zvierat dotknúť priamo v ich ohrade, pohladiť ich, aby ich zvieratá trochu ožužlali, pretože toto tvorí najsilnejšie zážitky."

Na webe minifarmy nájdete praktické informácie a fotky, ale pomedzi riadky aj veľa o tom, aký vzťah ku zvieratám a svetu tu zažijete.


One of our favorite places for visiting with kids -  http://www.minifarma.sk/. Welcoming and charming place in Lubina close to Stará Turá with the tiniest sorts of animals, that creates a wonderful opportunity for kids to get close to them, touch them and feed them.

Banány vo svojej najlepšej forme / Bananas at their best

Agátka je slabý jedák, ale zato maškrtník. Zmrzlinu si pýta od januára do januára. Takáto sa hodí vždy. Výsledná konzistencia je neuveriteľne zmrzlinovitá!

Ingrediencie: banány.

To je všetko. Fakt! Nič iné. Mali sme v pláne pridať čučoriedky, ale nedočkali sa! Zmizli v nejakom hladnom brušku, kým som bola v nemocnici.

V Montessori pedagogike je veľký dôraz kladený na pripravené prostredie. Odkedy máme Inku, n-e-j-d-e nám to. Dosť často varíme medzi neumytým riadom a som rada, že aspoň to jedlo stihnem pripraviť. Pri tejto zmrzline sme ale vyslali Inku s Rasťom na rande a my s Agátkou sme si to naozaj užili. Na pripravenej pracovnej ploche sa varilo tak dobre!

Pomôcky: 

podložka na krájanie

nôž (Inka krája vlnkovaným, Agátka príborovým)

tácka (na ktorej banány vložíme do mrazničky)

kuchynské kliešte alebo vidlička na prekladanie

nádoba na mixovanie

mixér

mištičky

lyžičky

Teším sa, keď sa mi podarí pripraviť varenie tak, aby Agátka nebola „môj malý pomocník“, ale aby ona sama bola samostatný kuchár, aspoň čiastkových úkonov. Túto zmrzlinu vie trojročné dieťa pripraviť úplne samé.

Fáza pred zamrznutím: Dieťa ošúpe banány, šupy vyhodí. Banány nakrája. Preloží ich rozprestreté na tácku. Tácku vloží do mrazničky.

Po zamrznutí: Už zamrazené banány dieťa vyberie z chladničky. Nechá ich pár minút postáť v izbovej teplote. Potom ich poprekladá do mixéra. Banány rozmixuje. Naloží do mištičiek.

Zje! Ten moment sústredenia, keď jedia niečo, čo im chutí, ma neprestáva baviť sledovať!

Banana ice cream. A recipe that a three year old can prepare completely by herself. Agatka doesn't care much about food in general, but when it comes to sweets, that's a different story. She could eat ice cream from January to January. This one does no harm.

Ingredients: bananas. Nothing else, no kidding.

Kitchen tools needed: 

a cutting board

knife

tray (for the banana pieces to be put in the freezer)
small kitchen tongs for transfering the bananas

mixer

bowls

spoons

All of it can be done by the child. I like to prepare cooking for Agatka in a way that she is not my little helper, but she is the cook, doing at least partial tasks independetly.

The preparation:

The child peels the bananas. She throws the peels away. She cuts the bananas. Transfers them to a tray to be frozen. Puts the tray into the freezer. Waits...

Once the bananas are frozen, she takes them out. Lets them sit in a room temperature. Transfers them into the mixer. Mixes them well. Serves.

Eats!

I will never get tired of watching them eating food that makes them happy. So quiet all of a sudden, surprised by the pleasure.

Teta na vozíku

Pre našu učiteľskú rodinu je leto niečo ako nádych medzi dvomi dlhotrvajúcimi ťažkými výdychmi. Ten tohtoročný ale skončil na pohotovosti, keď som kvôli angíne, na ktorú mi nezaberali antibiotiká, nevedela do seba dostať jedlo, ani tekutiny v poriadnom množstve. Spätne sa ešte stále čudujem, ako vytrhnuto z kontextu pôsobí tento niekoľkodňový zážitok.

Podstatné pre mňa je opätovné potvrdenie toho, že deti sú odolné a obdivuhodné malé bytosti. A tiež to, že tie moje majú skvelého otca. Ďakujem Ti a ďakujem za Teba.

Agátka mi po mojom návrate dala darček - tetu na vozíčku. Na príjme sme videli sanitky, ako dovážajú ľudí na nosidlách. Táto Agátkina teta mi pripadá skvelá a napriek miernej úzkosti, ktorú cítim pri všetkých tých intenzívnych spomienkach, som vďačná za to všetko. Aj za to, že deti mohli vidieť, čo je to slabosť, choroba, postihnutie a zároveň tých, ktorí v tom všetkom podávajú pomoc.

Progresso

Ginin muž so zreničkami a bradou. Ich deti. Progressky máme a z rúk ich nedáme, deti zabudli na fixky a kreslia celé dni. Sláva Progresso.

Gina's husband with pupils and a beard. Their kids. We have new Progresso crayons and no markers are needed nor preferred anymore. The girls just draw and draw. Progresso!

Urban

Nie som obdarovaná úžasom nad urbánnou poetikou, no niekedy ma pohľad z našej obývačky naplní pocitom, že si žijem skvele a že za oknom je tak magický kusisko oblohy.

The urban beauty isn't my thing, but there days when the window view of our living room makes me rejoice at the fine life and magnificent huge sky.